Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína
Kvetnou nedeľou, ktorá sa tento rok slávila 28. marca. Tento deň
pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku
je odvodený od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene
vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V
katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím
halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Traduje sa, že
bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu
bleskom, pred požiarom či inými pohromami.
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným
štvrtkom, údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k
zatknutiu Ježiša Krista. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na
ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v
katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša
so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12 mužom. V
gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok
predpoludním posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti
birmovania (myropomazania). Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený
štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi
augsburského vyznania (ECAV). Podľa tradície sa v tento deň majú jesť
jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.
Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom – dňom spomienky na utrpenie,
ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na
Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha.
Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn
Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa
čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia
od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký
piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.
Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku
Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V
katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu za bežných okolností mimo pandémie
veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu.
Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília
zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z
Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia
zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých
kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí
sa obdobie 40-dňového pôstu, na sviatočných stoloch v mnohých
domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či
koláče.
Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom
veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka.
Najčastejšie sa ženy i dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré
je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a
krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Šibači a
polievači okrem pohostenia dostávajú zdobené vajíčko – kraslicu, v
súčasnosti už vyrobené aj z čokolády, alebo mašľu na korbáč.
Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i
oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním
jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so
zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra
dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním
jari - príchodom Vesny - súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali
zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad
čistili príbytky či zhotovoval sa nový odev.